Ako vznikol nápad na projekt MamaTwist.
Materstvo je životná etapa plná zmien a prekvapení. Mňa rola matky zaskočila, aj keď som sa na dieťatko veľmi tešila. Cítila som obrovskú zodpovednosť, ktorá ma v niektorých situáciách paralyzovala.
U mňa veľkú rolu zohrala zmena bydliska. Nikoho v okoli som nepoznala. Obidve naše rodiny boli vzdialené vyše 100km. Väčšinu dňa, okrem víkendov, som trávila sama s bábätkom. Veľmi mi chýbal sociálny kontakt.
Mesiace ubiehali a vďaka prechádzkam som sa zoznámila s mamičkami z okolia. Navštevovanie ihrísk bola neskôr ďalšia príležitosť na socializáciu. Tam to všetko začalo. Začala som si klásť otázku.
Čím to je, že za úsmevom mám chýba ozajstná radosť zo života?
Bola to aj moja situácia. Tešíme sa zo svojich ratolestí a dávame im úplne všetko. Veď inak sa to ani nedá, keď sú také roztomilé, maličké a na nás tak závislé. Rola matky ma úplne pohltila. Po troch rokoch sa mi narodilo druhé dieťatko. Problém so socializáciou sa mi za tie tri roky už vyriešil.
Zvedavosť o čom je výchova detí a túžba pochopiť detskú optiku pohľadu na svet prerástla do nadšenia zo psychológie. Hltala som rôzne knihy venované výchove a deťom. Spomínalo sa v nich, ako rodič a blízke okolie ovplyvňuje život dieťaťa. Keď je dieťa nespokojné, tak je dobré začať hľadať odpovede najskôr u rodiča. Dieťa nám v podstate zrkadlí naše vnútro a vzťah k našim životným hodnotám. Vtedy mi toto ešte úplne nedochádzalo, aky hlboký rozmer to naozaj má.
Začali prichádzať situácie, kedy som si uvedomila absenciu pomocnej ruky počas dňa. Kamarátky mamičky boli väčšinou z inej mestskej časti ako sme bývali my. Keď som si z odstupom prehrala stretnutia s mamičkami, bolo to stále o tom istom. Aké je to náročné byť mamou a ako je rola matky nedocenená. Začala som si klásť otázku.
Čo môžem ja urobiť pre to, aby sme boli ako mamy spokojnejšie?
Prechádzky so spiacim dieťaťom boli pre mňa veľkým relaxom. Počas jednej takej prechádzky mi prišiel nápad. Čo keby bola sieť mám, ktoré bývajú v susedskej blízkosti a sú ochotné si vzájomne pomáhať? Táto myšlienka mi nedala pokoj a tak som jej dala priestor nech sa rozvinie.
Nasledovala fáza prieskumu. Aj spätná väzba okolia ma motivovala v práci na tomto nápade. Prišla príležitosť na testovanie nápadu v praxi. Zoznámila som sa s mamičkami v našom dome. Vyriešil sa mi problém potreby pomocnej ruky. Znamenalo to pre mňa veľmi veľa.
Zosilnela vo mne túžba začať sa viac venovať sama sebe a potreba sebarealizácie. Dopriala som si to. Postupne som sa prepracovala do oslobodzujúceho stavu spokojnosti či už v role matky, partnerky, dcéry, sestry a pod. Hlavne vo vzťahu k sebe samej som pocítila veľkú úľavu a vďačnosť za môj život.
Aha? To je ono! To je ten kľúč od dverí k spokojnejšiemu životu. A čo tie dvere?
Pre mňa dvere predstavujú priestor alebo čas, kedy sa môžem naplno venovať činnostiam, ktoré ma zvnútra vyživujú a dodávajú mi chuť žiť. Doslova mi dobíjajú baterky, ktoré sú niekedy vystavené veľmi vysokému napätiu.
Spomenutý aha moment zintenzívnil moju motiváciu začať sa naplno aj verejne venovať realizácii projektu. Veď my mamy si vďaka vzájomnej spolupráci vieme tento priestor alebo čas pre seba vytvoriť. A tak sa projekt MamaTwist stal mojim poslaním. Našla som spôsob, ako ja viem prispieť k spokojnejšiemu životu mám malých detí.
MamaTwist ti otvára dvere k spokojnejšiemu životu. Kľúč si ty. Je to na tebe, či dvere len pootvoríš alebo si dopraješ využiť túto príležitosť naplno.